Dávidoviny

  Dominik Vančo je môj exspolužiak zo základnej školy, človek, ktorý sa nenechal zastaviť na ceste za svojimi cieľmi, ale pre mňa to je hlavne priateľ. Priateľ za ktorého som vďačný. Už na základnej bol rozhodnutý ísť na vysokú školu, kvôli čomu bral štúdium vážne, ale vždy si našiel čas na plnenie svojho ďalšieho sna. Chcel sa stať karatistom. Ním bol už v časoch, kedy sme spolu sedeli v triede za drevenou lavicou. Dominika obdivujem pretože sa stále posúval vpred. Mal som to šťastie vidieť v jeho očiach také úžasné nadšen ie, vždy keď hovoril o svojich cieľoch, že som ani na moment nepomyslel na to, že by sa mohlo stať niečo, čo by mu bránilo v ďalších krokoch na jeho ceste. Prešli roky a dnes študuje na škole, kde študovať chcel a vďaka karate sa dostal aj za hranice nášho malebného Slovenska. Toto bol úvod, ktorý som napísal už dávno a je neaktuálny. Čo sa zmenilo? Dominik už doštudoval. Gratulujem mu. Starý úvod som si ponechal lebo sa vám chcem s niečím priznať. ...