Dávidoviny

Ahojte. Dnes je tu s nami, i keď len cez písmenká Gabriel Peter. Šéfkuchár a majiteľ reštaurácie s kreatívnym myslením. Dovolím si nazvať ho inovátorom, ktorý rád experimentuje s rôznymi chuťami a s tými najlepšími sa delí s ostatnými milovníkmi, nadšencami jedál ale aj s každým hladovcom či pahltníkom za ktorého sa považujem aj ja. Proste s každým. Pri písaní tohto úvodu už niečo viem. Niečo, čo vám prezradím. Je to zaujímavý rozhovor a myslím, že sa máte na čo tešiť. Budem rád keď zanecháte spätnú väzbu, či už so mnou budete súhlasiť alebo nie. Buď komentárom pod článkom alebo na instagrame. Na váš názor sa veľmi teším. Nebudem dlhšie zdržiavať a poďme sa zahryznúť do nového rozhovoru. Ako v tebe vzplanula tvoja láska k jedlu? Ku hrncom som inklinoval už od detstva. Nakoľko som vyrastal len s mamou, stále som bol ako dieťa pri nej a učil sa. Ako dieťa ma bavilo miesiť cesto, byť nápomocný, cítiť rôzne vône a vždy byť prekvapený z výsledku. Vždy ma bavilo niečo tvoriť. "Vyskladať...

  Ahojte. Do najnovšieho rozhovoru sa odhodlane pustil Milan Hodál. Je to pre mňa česť. S pánom Hodálom sa naše cesty pretli v roku 2016. Rovnako odhodlane si vzal kopu papierov s mojimi zozbieranými básňami a po mojom netrpezlivom čakaní na odozvu prišla odpoveď. „Skúsime vydať knihu?“. Kvôli pánovi Hodálovi v tom istom roku vyšla moja prvá zbierka básní „Bez sĺz by duša nemala dúhu“ a za to mu aj touto cestou, ešte raz chcem poďakovať. Áno priatelia, správne ste vydedukovali. Po dlhšom čase sa v Dávidovinách ponoríme do literárneho sveta. 😊 Odkedy sa pohybujete po literárnych cestičkách? Po literárnych cestičkách sa pohybujem prakticky celý doterajší život. Začalo to už v detstve. Keď som mal 13 rokov, napísal som prvú báseň. Bola to báseň pre moju mamu. A v 16- tich mi uverejnili v celoštátnych novinách - vtedajšia Pravda na nedeľu - prvý aforizmus. A odvtedy sa to so mnou „vlečie.“ Písanie sa stalo mojou potrebou. Spôsobom vyjadrovania sa, nazerania sa na svet okolo nás... ...

 Ahojte. Dnešný rozhovor obohatí Mattias a prezradí nám aspoň kúsok zo života tatéra. Ďalšie zaujímavosti a príbehy sa dočítate v jeho knihe Denník tatéra ku ktorej sa v rozhovore taktiež dostaneme. Pomaly ale isto sa učím nerozkecávať... teda... nerozpisovať a nepredlžovať úvod preto sa hneď pustíme do prvej otázky. Nerád by som znova spadol do toho večného rozpisovania... 😀 Ako si sa dostal k tetovaniu? V prvom rade zdravím všetkých čitateľov Dávidovín a som rád, že môžem svojou troškou prispieť k blogu a zaradiť sa medzi mladých a talentovaných ľudí, ktorých Dávid pravidelne spovedá. Tetovanie sa dostalo ku mne a mal som to tak trochu v génoch už od malička, pretože pochádzam z umeleckej rodiny (z maminej strany) Ako malý som navštevoval ZUŠ s výtvarným zameraním a na strednej škole som kreslil portréty na objednávku a takým spôsobom som si privyrábal. Avšak na plnohodnotné užívanie po strdnej by len kresba nestačila a tak som sa rozhodol stať sa tatérom. Takým prvým podnetom, ...

  Ahojte. Všetkých vás vítam pri prvom špeciálnom slovensko-anglickom rozhovore. Kto obohatil rozhovor? Alwena. Alwena je bojovníčka... Ale dáma, milovníčka jedla a smiechu. Ovláda jedno pôvabné umenie. Bojové umenie Wushu. Čo sa dnes dočítate? Veľa zaujímavostí. Napríklad... Nechajte sa prekvapiť. Nebudem dlhšie zdržiavať lebo som tiež zvedavý, čo všetko sa dozviem.  Hello. I welcome you all to the first special Slovak-English interview. Who will enrich our conversation today? Alwena. Alwena is a warrior... But a lady, a lover of food and laughter. She masters one charming art. The martial art of Wushu. What are you going to learn? For example... Or you know what? Letś be surprised. I won´t linger any longer because I´m also wondering what we will find out. Začneme od základov. Čo je Wushu?  Let´s start with the basics. What is Wushu? Hi everyone ! There is a lot to say but, to make it simple, we could say that:   Wushu is a chinese martial art, based on the tradit...

  Dominik Vančo je môj exspolužiak zo základnej školy, človek, ktorý sa nenechal zastaviť na ceste za svojimi cieľmi, ale pre mňa to je hlavne priateľ. Priateľ za ktorého som vďačný. Už na základnej bol rozhodnutý ísť na vysokú školu, kvôli čomu bral štúdium vážne, ale vždy si našiel čas na plnenie svojho ďalšieho sna. Chcel sa stať karatistom. Ním bol už v časoch, kedy sme spolu sedeli v triede za drevenou lavicou. Dominika obdivujem pretože sa stále posúval vpred. Mal som to šťastie vidieť v jeho očiach také úžasné nadšen ie, vždy keď hovoril o svojich cieľoch, že som ani na moment nepomyslel na to, že by sa mohlo stať niečo, čo by mu bránilo v ďalších krokoch na jeho ceste. Prešli roky a dnes študuje na škole, kde študovať chcel a vďaka karate sa dostal aj za hranice nášho malebného Slovenska. Toto bol úvod, ktorý som napísal už dávno a je neaktuálny. Čo sa zmenilo? Dominik už doštudoval. Gratulujem mu. Starý úvod som si ponechal lebo sa vám chcem s niečím priznať. ...