Interview s @mattias.art_tattoostudio

 Ahojte. Dnešný rozhovor obohatí Mattias a prezradí nám aspoň kúsok zo života tatéra. Ďalšie zaujímavosti a príbehy sa dočítate v jeho knihe Denník tatéra ku ktorej sa v rozhovore taktiež dostaneme. Pomaly ale isto sa učím nerozkecávať... teda... nerozpisovať a nepredlžovať úvod preto sa hneď pustíme do prvej otázky. Nerád by som znova spadol do toho večného rozpisovania... 😀

Ako si sa dostal k tetovaniu?

V prvom rade zdravím všetkých čitateľov Dávidovín a som rád, že môžem

svojou troškou prispieť k blogu a zaradiť sa medzi mladých a talentovaných ľudí,

ktorých Dávid pravidelne spovedá. Tetovanie sa dostalo ku mne a mal som to

tak trochu v génoch už od malička, pretože pochádzam z umeleckej rodiny (z

maminej strany) Ako malý som navštevoval ZUŠ s výtvarným zameraním a na

strednej škole som kreslil portréty na objednávku a takým spôsobom som si

privyrábal. Avšak na plnohodnotné užívanie po strdnej by len kresba nestačila a

tak som sa rozhodol stať sa tatérom. Takým prvým podnetom, ktorý ma

naštartoval na túto kariéru bolo, keď som sa zhodou okolností ocitol na jednej

tetovacej súťáži ako návštevník a učarovalo mi ako dokázal jeden tater, ktorého

nebudem menovať, vytetovať nádherný obraz na kožu. Vtedy som si pomyslel, že

to musím vedieť aj ja a tak som sa ho spýtal na postup akým tetuje. Namyslene

mi tatér odvrkol, nech sa nepýtam hlúposti a že mu mám radšej doniesť pivo. To

ma zarazilo, ale nie spôsobom, že by som sa na to urazil, ale práveže ma to

namotivovalo stať sa tatérom, ktorý okrem toho, že bude vedieť tetovať, bude

ovládať aj komunikáciu a správať sa k zákazníkom ľudsky. Neskôr som si

vyhľadal na internete tatéra, ktorý by ma bol ochotný učiť tetovať a z tetovaní na

gauči spopod maminej nočnej lampy som sa stal tatérom s vlastným štúdiom a

klientelou v Bratislave.

Navrhuješ aj vlastné tetovania?

Väčšinou je to tak, že zákazník ma osloví už so svojou predstavou doloženou

ilustračnými obrázkami a z toho sa spoločne so zákazníkom pri počítači snažíme

vytvoriť návrh, ktorý sa jemu bude páčiť a zároveň mne dobre tetovať.

Čo sa ti tetuje najľahšie?

Záleží samozrejme aj od tetovania, ale mne osobne sa najľahšie pracuje (aj

tetuje) so zákazníkom, ktorý si nechá poradiť a príde za mnou so síce konkrétnou

predstavou, ale zároveň s otvorenou mysľou, čo sa tetovaní týka.

Máš nejaký vzor alebo štýl pred ktorým pociťuješ určitý rešpekt alebo máš všetko v „malíčku“?

Pred každým tetovaním pociťujem rešpekt. Pretože najmä každá koža je iná a

nikdy dopredu neviem ako bude zakaznikovy chytať farba. Jasné sú motívy, ktoré

už dopredu viem, že budú "brnkačka" (iný výraz mi nenapadol 😀) pokiaľ pôjde

všetko tak ako má a idem na "automat". Každopádne každé tetovanie si vyžadujú

isté sústredenie. Väčšinou už ľudia, ktorí ma oslovia so žiadosťou o tetovanie už

poznajú moju prácu. Vedia čo môžu odomňa čakať, aký štýl tetujem a čo naopak

netetujem.

Využijem tento priestor na menší prieskum pretože sa pomaly ale isto blíži deň, kedy tiež navštívim tatéra. Ktoré miesto na tele sa považuje za najcitlivejšie a naopak, kde to zvyčajne bolí najmenej?

Z miest, ktoré sa tetujú bežne, najviac si ľudia nepochvalujú rebrá a hlavu/krk.

Najmenej tam, kde má človek najviac tuku. Ale je to individuálne.

Posledné dve otázky sa mi nejak v hlave spojili a cítim nutkanie sa ťa spýtať na to, čo mi teraz blúdi hlavou. Zrejme by som tak skoro nezaspal keby sa to nedozviem 😀. Aké pre teba najzáujimavejšie miesto si tetoval?

Rozumiem, narážaš pravdepodobne na ženské časti tela, konkrétne tie

intímne. Tetujem bežne aj na tieto časti tela, popri samotnom tetovaní to nejak

"iným" spôsobom nevnímam, samozrejme každého muža tatera poteší, keď môže

skrášliť už tak dokonalé telo nejakej instamodelky.

Je pochopiteľné, že rozsiahle dielo zaberie kopec času ale ako najkratšie ti trvalo niečo vytetovať?

Najkratšie? Skús si nakresliť perom na papier malé srdiečko a odstopuj,

rovnako by mi to trvalo ihlou na kožu. Každopádne okrem tohoto čistého času

samotného aktu tetovania je sedenie doprevádzané aj konzultáciou, prestávkami,

pokecom, poučením o starostlivosti a aj mínutové malé srdiečko sa natiahne na

polhodinové/hodinové sedenie.

V tomto rozhovore na teba čakajú dve zrejme hlúpe otázky. Kedže som to ešte neabsolvoval tak netuším ako to funguje na mieste činu. Tak poďme na prvú najväčšou pravdepodobnosťou hlúpu otázku 😀 Tetuješ aj sám seba?

Sám seba už nie. Asi každý tatér si vyskúšal potetovať aj sám seba, ale že by

to malo nejakú vysoko umeleckú hodnotu, to asi nie, pretože väčšinou sa jedná o

tetovania na som sebe v začiatkoch kariéry. Mám po sebe niekoľko takýchto

"umeleckých" diel. Popravde sa tetovaniami po celom týždni presýtim a som rád,

keď na víkend opustím štúdio a zresetujem sa inak ako počutím zvuku strojčeka,

či tetovaním seba samého.

Kde sa to všetko odohráva? Máš vlastné štúdio alebo v pohodlí domova?

Koronasituácia prinútila niekoľko tatérov sa presunúť zo štúdií naspäť domov.

Ja naopak som otvoril nové štúdio. Momentálne je ma možné zastihnúť, či

objednať sa do môjho štúdia v Bratislavskom Starom meste.

Niektorí remeselníci zanechajú vo svojej práci akýsi nenápadny autogram, nezvyčajný pohyb štetcom alebo nenápadná značka v novostavbe. Zvyknú používať také nepatrné autogramy aj tatéri? Asi je to blbá otázka, toto je tá druhá, ale myslím, že odo mňa nikto zo stálych čitateľov nečaká, že sa budem vypytovať len na bežné veci. 😀

Samozrejme zanechávajú. Väčšinou však sa jedná o to, ako tetovanie vyzerá

ako celok a podla neho je možné určiť od ktorého tatéra tetovanie pochádza.

Každý tatér ma svoj jedinečný rukopis. Ja si najviac "idem" v poslednej dobe

realistiku kombinovanú s linkovými kvetmi a bodkami.

Keď niekto prekrásne kreslí na plátno, je predpoklad, že by z neho bol skvelý tatér?

Nie je to zárukou. Tetovanie má okrem umeleckosti aj technickú stránku,

ktorú je potrebné "ovládnuť". O x ďalších veciach, ktoré musí tatér ovládať

nehovoriac. Pokiaľ však ide o predpoklad, tak ano, je to výhodou.

Spomenul si mi, že si vydal vlastnú knihu? K umeniu mám veľmi dobrý vzťah a niečo mi hovorí, že nebude žiadnym prekvapím keď prezradím, že mám najbližšie ku knihám. Niečo nám o tej tvojej prezraď.

Čo sa knihy týka, tak minulý rok som si splnil svoj teenegerský sen, ktorým bolo raz napísať knihu.

Vtedy som však ešte "nemal o čom". V minulom roku práve prišiel ten správny čas keď bolo

dostatočne voľného času počas prvého locku keď nás (tetovacie štúdiá) zatvorili. Opísal som celý svoj

príbeh od prvých kérok na stretnej, keď som mal kapitál 100€ na materiál a žiaden priestor až po

prvých 500 eur zarobených za deň, kedy som si ako mladý a nezvyknutý zarábať celkom uletel.

Okrem môjho príbehu a dúfam, že vtipných zážitkov s mojimi zákazníkmi som obpísal aj tatérov z

Čiech a celého Slovenska aby aj oni pridali niečo zo svojich zážitkov a zákulisia štúdií, a vznikol z toho

jeden celok- Denník tatéra 😊. Nerobil som to s cieľom nejakého obrovského zisku, ale veľmi ma

potešilo, keď mi kniha vykryla náklady na hluché lockdownové obdobia, nečakal som, že by sa to

mohlo až tak dobre chytiť. Takže vďaka lockdownom sa mi podarilo splniť si tento sen. Keby neprišli

lockdowny tak by som sa k tomu asi nikdy nedostal pretože by som stále len tetoval.

Vráťme sa ešte na začiatok. Len pre túto jednu otázku a potom začneme novú kapitolu rozhovoru. Ako sa človek učí tetovať? Ako si sa učil ty? Mal si pokusnú osobu, ktorá bola tak milá a dovolila ti použiť jej telo na svoje skúšobné náčrty? To znie asi divne ale som si istý, že chápeš čo sa chcem spýtať.

Chápem. Mal som ich hneď niekoľko. Pretože rovnakú otázku som sa opýtal tatéra, ktorý ma učil

tetovať a ten mi povedal, že je to veľmi jednoduché. Mal som ísť do najbližšej krčmy a potetovať

všetkých tamojších opilcov. Tak sa aj stalo. Neskôr sa k tomu pridružili kamaráti a dnes už mám

našťastie stabilizovanú klientelu z ľudí, ktorí mojej práci dôverujú.

Predstav si, že máš pred sebou dva stroje času. Áno, až dva ale vybrať si môžeš len jeden. Prvý funguje len na prenos do minulosti a súčasnosti, druhý len do budúcnosti a súčasnosti. Ktorý by si si vybral?

Vybral by som si stroj času budúcnosti a súčasnosti. Minulosť svoju už

poznám a nie je nič také vážne, čo by som chcel na nej zmeniť. Som zástancom

toho, že každý si je strojcom svojho šťastia a každý si dokáže budúcnosť

predpovedať a vytvárať svojimi skutkami a rozhodnutiami v súčasnosti. Ale ak by

som mal tú možnosť stroju času, ktorý by ma dokázal preniesť do budúcnosti

určite by som ju využil a "skontroloval" či ide a išlo všetko tak ako má a malo. Ak

nie, tak by som mal aspoň dôvod po návrate do súčasnosti samého seba

"prefackať" a uviesť zase na správnu cestu a tým si svoju budúcnosť znova tvoriť

akú chcem ja.

Záver je stále bližšie a bližšie každým ďalším slovom. Posledné dve otázky. Okrem tetovania sa ešte v čom realizuješ?

Keďže som zástancom toho že byť pravým tatérom znamená byť ním 24/7,

tak veľa toho času na iné projekty nezostáva. Ale "našťastie" prišla korona a

vytvorila mi voľný čas, ktorý som využil na splnenie si teenegerského sna a tým

bolo napísať knihu. Čiže sa realizujem ešte týmto smerom a určite to pri jednej

knihe nezostalo.

Ako si najradšej užívaš svoj voľný čas?

Keď práve netetujem, tak sa venujem športu, cestovaniu alebo môjmu havovi.

Popritom ale stále kontrolujem, či mi niekto napríklad nenapísal o kerku alebo sa

venujem marketingu. Je pre mňa ťažké "vypnúť".

A je to tu. Ubehlo to rýchlo 😀. Ďakujem každému kto nabral odhodlanie na dočítanie ďalšieho rozhovoru. Vážim si vás a teším sa na naše "stretnutie" pri ďalšom interview 😊.

Zaujíma vás niečo zo života tatéra? Napíšte mi a ja vašu otázku posuniem ďalej 😊.

Ďakujem aj tebe Mattias. Želám ti, aj Denníku tatéra a tvojim ďalším knihám, ktoré ešte napíšeš veľa úspechov. Už tradične je zvyšok rozhovoru len tvoj. Keď chceš našim čitateľom čokoľvek odkázať, prosím, do toho 😀.

V poslednom období si všímam, že sa šíri strach a negativita viac než obvykle. Preto by som každému

odporučil, aby bol viac pozitívne naladený a ničoho sa nebál. A samozrejme kupujte moju knihu 😀

a nešetrite na tetovaniach, neoplatí sa to 😉.

autor Dávid Matuš

@davidmatus_