Dávidoviny

  Priatelia, mám obrovskú radosť z toho, že máme možnosť sa v Dávidovinách znova vidieť. Aj v roku 2021 rozhovory pokračujú. Síce neviem čo nás všetko čaká ale verím tomu, že to bude niečo veľkolepé. Verím, že tento rok bude skvelý. Nech sa deje čokoľvek, nedovoľme aby nám blúdilo mysľou len to zlé. Nedovoľme si každý deň tápať vo vlastných myšlienkách. Tento rok nezasejeme do našich myslí toľko zlého. Viete prečo? Lebo nech sa deje čokoľvek, spolu to zvládneme. Dávidoviny vznikli v zime 2019 a vznikli kvôli vám. Kvôli ľuďom, ktorí sa chcú odreagovať, usmievať... Možno povzbudiť. Dávidoviny sú o vás. Dávidoviny ste vy. Dodávate mi energiu a vieru, že to, čo robím svoj význam má a za to vám chcem poďakovať hneď v úvode. Nechcem čakať na záver ale nevylučujem možnosť, že nájdete poďakovanie aj tam pretože si vás vážim a želám vám všetko dobré v novom roku. Pamätajte, že láska, smiech a iskra v očiach sú tri najvzácnejšie koreniny žitia. Vďaka ním má život tak úžasnú chuť. Poďme ho s...

  Lívia Hlavačková, autorka kníh a držiteľka titulu Lady Řádu fantasy a nositeľka meča. K titulu sa určite ešte vrátime. Rád by som začal od začiatku, potom možno skočím do súčasnosti a neskôr do jadra medzi alebo pôjdeme pekne postupne. Tak ako zatiaľ žiadny rozhovor, ani tento nie je nalinajkovaný takže som tiež zvedavý na výsledok. To, čím som si istý, že to bude veľmi zaujímavé. Lívia, už od detstva si sa chcela stať spisovateľkou? Odpoveď zatiaľ rovnako ako naši čitatelia nepoznám, preto svoju otázku doplním. V prípade, že nie, kedy u teba nastal ten zlom, kedy si si povedala „Rada by som sa ňou stala!“? Od detstva som si rada vymýšľala príbehy. Najlepšie sa mi vymýšľali, keď som sa schovala za posteľ v rodičovskej spálni, a tam som ich rozprávala sama sebe, bábikám alebo bratovým autíčkam celé hodiny. Neskôr som niektoré svoje príbehy začala písať, no vždy len tak sporadicky. Pár rokov som písala a potom zasa nie. Nikdy som však nemala ambíciu „stať sa spisovat...