Dávidoviny

  Ahojte. Do najnovšieho rozhovoru sa odhodlane pustil Milan Hodál. Je to pre mňa česť. S pánom Hodálom sa naše cesty pretli v roku 2016. Rovnako odhodlane si vzal kopu papierov s mojimi zozbieranými básňami a po mojom netrpezlivom čakaní na odozvu prišla odpoveď. „Skúsime vydať knihu?“. Kvôli pánovi Hodálovi v tom istom roku vyšla moja prvá zbierka básní „Bez sĺz by duša nemala dúhu“ a za to mu aj touto cestou, ešte raz chcem poďakovať. Áno priatelia, správne ste vydedukovali. Po dlhšom čase sa v Dávidovinách ponoríme do literárneho sveta. 😊 Odkedy sa pohybujete po literárnych cestičkách? Po literárnych cestičkách sa pohybujem prakticky celý doterajší život. Začalo to už v detstve. Keď som mal 13 rokov, napísal som prvú báseň. Bola to báseň pre moju mamu. A v 16- tich mi uverejnili v celoštátnych novinách - vtedajšia Pravda na nedeľu - prvý aforizmus. A odvtedy sa to so mnou „vlečie.“ Písanie sa stalo mojou potrebou. Spôsobom vyjadrovania sa, nazerania sa na svet okolo nás... ...

  Lívia Hlavačková, autorka kníh a držiteľka titulu Lady Řádu fantasy a nositeľka meča. K titulu sa určite ešte vrátime. Rád by som začal od začiatku, potom možno skočím do súčasnosti a neskôr do jadra medzi alebo pôjdeme pekne postupne. Tak ako zatiaľ žiadny rozhovor, ani tento nie je nalinajkovaný takže som tiež zvedavý na výsledok. To, čím som si istý, že to bude veľmi zaujímavé. Lívia, už od detstva si sa chcela stať spisovateľkou? Odpoveď zatiaľ rovnako ako naši čitatelia nepoznám, preto svoju otázku doplním. V prípade, že nie, kedy u teba nastal ten zlom, kedy si si povedala „Rada by som sa ňou stala!“? Od detstva som si rada vymýšľala príbehy. Najlepšie sa mi vymýšľali, keď som sa schovala za posteľ v rodičovskej spálni, a tam som ich rozprávala sama sebe, bábikám alebo bratovým autíčkam celé hodiny. Neskôr som niektoré svoje príbehy začala písať, no vždy len tak sporadicky. Pár rokov som písala a potom zasa nie. Nikdy som však nemala ambíciu „stať sa spisovat...