Interview s Milanom Hodálom

 

Ahojte. Do najnovšieho rozhovoru sa odhodlane pustil Milan Hodál. Je to pre mňa česť. S pánom Hodálom sa naše cesty pretli v roku 2016. Rovnako odhodlane si vzal kopu papierov s mojimi zozbieranými básňami a po mojom netrpezlivom čakaní na odozvu prišla odpoveď. „Skúsime vydať knihu?“. Kvôli pánovi Hodálovi v tom istom roku vyšla moja prvá zbierka básní „Bez sĺz by duša nemala dúhu“ a za to mu aj touto cestou, ešte raz chcem poďakovať. Áno priatelia, správne ste vydedukovali. Po dlhšom čase sa v Dávidovinách ponoríme do literárneho sveta. 😊

Odkedy sa pohybujete po literárnych cestičkách?

Po literárnych cestičkách sa pohybujem prakticky celý doterajší život. Začalo to už v detstve. Keď som mal 13 rokov, napísal som prvú báseň. Bola to báseň pre moju mamu. A v 16- tich mi uverejnili v celoštátnych novinách - vtedajšia Pravda na nedeľu - prvý aforizmus. A odvtedy sa to so mnou „vlečie.“ Písanie sa stalo mojou potrebou. Spôsobom vyjadrovania sa, nazerania sa na svet okolo nás...

Aké boli Vaše začiatky?

Pomerne rýchlo som sa presadil so svojou satirickou tvorbou, aforizmy a epigramy , v celoštátnej tlači. Už v 17-tich rokoch začala moja „vážna“ spolupráca s vtedajšími denníkmi Pravda a Smena. Ako 20 ročný som už spolupracoval a prispieval do satiricko-humoristického týždenníka Roháč a o niečo neskôr sa rozbehla aj moja spolupráca so Slovenským rozhlasom. A popri satirickej tvorbe som začal písať aj vážnu poéziu, aj keď vtedy iba viac-menej pre seba, do šuplíka.

Čo je iné oproti tomu, aký bol literárny svet predtým a aký je dnes?

Najskôr, čo je spoločné. Ak chce človek písať v ktorejkoľvek dobe, musí mať predovšetkým schopnosť nájsť zaujímavé témy a zaujať čitateľa. Jednoducho vedieť sa dostať čitateľovi pod kožu. To je absolútne zásadné v každej dobe. A v čom je to odlišné? V minulosti bola kultúra viac dotovaná štátom. Dnes majú zasa autori, vďaka elektronickým médiám a sociálnym sieťam viac možností komunikovať s čitateľom.

Ako vnímate posun, ktorým prešla slovenská a česká literatúra?

Necítim sa odborníkom v tejto oblasti. Je to skôr otázka na literárnych vedcov. Ale myslím si, že dnes sa píše otvorene aj o témach, ktoré by v minulosti boli tabu. Takže stručne povedané, literatúra je viac otvorená a v kníhkupectvách je veľké množstvo kníh takmer všetkých žánrov zo všetkých kútov sveta.

Sledujete aj svetovú literatúru?

Samozrejme, hlavne ruská literatúra mi prirástla k srdcu. Česká nám je zasa najbližšia žánrovo aj obsahovo.

Napadla mi jedna stručná otázka: Čítate?

Čítanie je jedna z mojich obľúbených činností. Čítam takmer nepretržite. Na nočnom stolíku mám vždy dajakú rozčítanú knižku. A v poslednej dobe sa mi stáva, že sa vraciam aj ku knižkám, ktoré som už v minulosti čítal. Tak napríklad práve teraz čítam knižku krátkych poviedok od Júliusa Satinského Moji milí Slováci a nedávno som si prečítal faktografickú knihu Utiekol som z Osvienčimu. Okrem toho čítam „spústu“ poézie, knižnej aj časopiseckej.

Viem o Vás, že Ste napísali aj niekoľko hudobných textov. Ktoré sú z Vašej dielničky?

Áno, je to tak. Texty piesni beriem ako akúsi nadprácu. Treba zdôrazniť, príjemnú nadprácu. Je krásne, keď sa spojí dobrý text s dobrou hudbou. Tak vznikajú hity.

Moje najúspešnejšie sú texty piesni: Ty si tá, ktorú som napísal pre skupinu Gladiator, Vianočný punč, ktorú zhudobnil Peter Cmorík, Zázrak , ktorú interpretuje Nika Karch, ale som aj autorom niekoľkých futbalových hymien. Píšem aj texty detských piesní. Teraz momentálne textársky spolupracujem s rockovou skupinou ENS na ich novo albume.

Ako sa taká skladba píše?

Je to rôzne. Niekedy je najskôr hudba, demonahrávka, a do nej treba urobiť text, čo je pre autora textu pomerne náročné. Inokedy je to opačne. Vznikne najskôr text, ktorý hudobníci zhudobnia. V každom prípade treba klásť dôraz na rytmiku textu a „silný“ refrén.

Milan Hodál s dcérou a ilustrátorkou jeho kníh

 Chystáte aj novú knihu?

 Áno, vyjde teraz v máji a má pre máj príznačný   názov Láskobranie. Je to v poradí moja siedma   samostatná knižka.

Priznám sa, že som poznal odpoveď na kúsok otázku vyššie a viem aj to, že kniha existuje aj v prerozprávanej verzii. Je alebo bude táto verzia aj verejne dostupná?

Áno, knižka bude verejne dostupná, jej súčasťou bude CD s jej zvukovou nahrávkou. Okrem toho zvukovú knižku chcem extra sprístupniť aj cez You Tube.

Na čo sa vo Vašej novej knižke môžeme tešiť?

Je to „výberovka“, v ktorej je 35 básní o láske. Sú tam básne o láske v širšom zmysle slova. Teda nielen o láske k žene, ale aj láske k životu, hodnotám, vlasti, rodine... Je ilustrovaná obrazmi výtvarníčky Reginy Kráľovej.

Posledná a veľmi dôležitá otázka o novej knihe. Kedy bude na svete?

Knižka je už pripravená do tlače. Vyjde vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. V tlačiarňach sa začne tlačiť začiatkom mája. Takže na svete bude v máji, ale do predajnej siete pôjde až na jeseň...

Máte plány do budúcna? Nejaké projekty, ktoré by Ste chceli zrealizovať?

Uvidíme, čo prinesie život. Momentálne mám ešte v pláne urobiť knižku satirických epigramov, ktorú by mi mal ilustrovať kresliar a umelec „pár exceláns“ Vladimír Pavlík. Mimochodom chlapík, ktorý má cca tridsiatku ocenení z výstav kresleného humoru z celého sveta, naprieč Európou, Áziou a Amerikou.

Veľmi dôležitá, ba priam zásadná otázka. Čítali Ste nejaký rozhovor v Dávidovinách?

Pýtam sa aby som mal istotu, že viete čo Vás čaká a neminie. Jedna otázka, možno nie úplne hodiaca sa k téme ale bez takých si už rozhovor neviem predstaviť.

Neviem presne, čo ma v Davidovinách čaká... Ale verím, že to bude prospešné pre literatúru ako takú...

Predstavte si, že máte možnosť stretnúť sa s ktorýmkoľvek človekom v histórii ľudstva. Kto by to bol a prečo?

S mojimi nebohými rodičmi. Povedal by som im veci, ktoré som im za života povedať nestihol. Žiaľ...

Nie je to tak dávno, čo chlapci oblievali, šibali, dostávali po vajci a boli za to radi. Patríte medzi ľudí, ktorí sa do tejto tradície s radosťou zapájajú?

Uctievanie tradícií patrí do nášho ľudového folklóru a národného povedomia. Veľkonočné zvyky sú tiež takýmito tradíciami. Priznám sa, nie veľmi rád sa zapájam do bujarých oblievačiek a šibačiek. Vždy ľutujem devy, ktoré to naplno schytajú...

Tohtoročný apríl je skutočne bláznivý. Krásny jarný deň dokáže premeniť na víchricu, sneh, krúpy a to akoby lusknutím prsta. Samozrejme len vtedy, keď uverím peknému počasiu a von vyjdem naľahko oblečený. Ak sa pripravím na možnosť, že by sa mohlo schladiť, tak zostane krásne

Ste vždy pripravený na zmenu počasia alebo to tiež občas risknete a bundu necháte doma?

Tohoročný apríl bol skutočne bláznivý. Ale aj z bláznivého počasia sa dá vyťažiť téma. Napríklad: na margo aprílového sneženia som napísal epigram. Bolo to ešte v čase zlej pandemickej situácie, kedy bola celá krajina podľa covid automatu sfarbená načierno.

APRÍLOVÉ SNEŽENIE.

Pomohlo nám s koronou

v každom smere.

Veď z čierneho Slovenska

sa cez noc stalo biele...

Tešíte sa už na teplé dni alebo máte radšej keď je chladnejšie?

Ja som taký severský typ. Mám radšej také švédske letá...

Posledná otázka pán Hodál. Pýtam sa to asi každého, kto v sebe našiel odhodlanie a záujem zúčastniť sa Dávidovín. Ako najradšej trávite čas, keď práve nepracujete na novej knihe?

Môj voľný čas, to je predovšetkým aktívny šport. Fitko, bicykel, plávanie... A k tomu moje vnúčatá, ktorým venujem veľa svojho voľného času.

Skutočne sme došli až k záveru? Prekvapuje ma ako to ubehlo... Z celého srdca ďakujem každému z vás, milí čitatelia. Vážim si, že spolu môžeme byť aspoň cez písmenká. 😊

Ďakujem pán Hodál, že Ste tiež našiel čas odpovedať na moje otázky. Vážim si to. Želám Vám aj celej rodinke veľa zdravia a radostných dní. Tiež prajem knižke veľa čitateľov a Vám, pán Hodál množstvo ďalších úspechov.

Keď chcete našim čitateľom zanechať pár slov na záver, prosím, využite zvyšok miesta, máte ho kopec. Už je to len Vaše.

Želám všetkým hlavne pevné zdravie, aby sme sa čím skôr vrátili do normálu spred pandémie.

Dávid Matuš

@davidmatus_