Interview s @terez_cita

 




terez_cita je meno, ktoré je známe ak nie každému knižnému milovníkovi na instagrame, tak určite minimálne jej väčšine 😀 máme toho dosť pred sebou preto sa v úvode nechcem priveľmi rozpisovať.

Priatelia, keď vás o Terez bude čokoľvek zaujímať, čo som sa nespýtal, skúste mi napísať a určite, ak Terez odpovie, odpoveď nájdete v úvode najbližšieho rozhovoru 😊


Začneme možno s náročnou otázkou ale som si istý, že je stvorená pre teba. Ako by si opísala knihy? Ale žiadne konkrétne diela. Proste knihy. 😊

Knihy sú zrkadlom duše, knihy majú moc človeka rozosmiať, ale i rozplakať. Sú únikom z reality, ale i odrazom ľudských vlastností. Knihy nám pomáhajú rásť, častokrát nám otvoria oči. V knihách je možné všetko.


Nie je žiadnym tajomstvom, že je čítanie všité do tvojho srdca. Zaujíma ma tvoj rekord. Aký je najvyšší počet kníh, ktorý si prečítala za rok?

.Za rok prečítam v priemere okolo 70 kníh. Môj rekord je asi tento rok, aktuálne čítam 77. knihu a do konca roka ich ešte určite zopár pribudne. .


Máš svoj rituál prí čítaní? Vytvoríš si atmosféru, ktorú si vytváraš len kvôli čítaniu? Tejto otázky som sa nedokázal vzdať lebo keď nad ňou premýšľam, v hlave sa mi odohráva dej ako sŕkaš teplý čaj pri zapálenej sviečke, s knihom na kolenách 😁

Najradšej čítam v posteli, v lete zase v záhrade. Nikdy však nie poležiačky. Sviečky a čajovú atmosféru si vytváram len občas, počas zimného obdobia. Konkrétny rituál pri čítaní nemám, jediné to, že počas čítania nemám zapnutú hudbu ani televíziu. Akékoľvek zvuky ma vyrušujú.


Určite o tebe nejeden človek vie, že rada cestuješ. Robieva ti pri cestovaní spoločnosť aj rozčítaná kniha?

Vo väčšine prípadov áno, vždy, keď niekam vycestujem, si knihu pribalím vždy, aj keby som ju nemala ani raz otvoriť (kvôli nabitému programu), človek nikdy nevie, kedy sa mu naskytne možnosť prečítať hoci len jednu stránku. Častokrát si pamätám presný moment alebo miesto, ktoré si spájam s konkrétnou knihou, ktorú som vtedy čítala.


Existuje pre teba dielo, ktoré by si rada prečítala ale jeho získanie je tak vzácne, že si ho ešte nedržala v rukách?

Ťažká otázka. Asi Doktor Živago od Borisa Pasternaka. Nikdy som ju nečítala, ale čítala som o nej a o Pasternakovi. Dokonca túto knihu prvýkrát vydali v Taliansku, a nie v ZSSR.


Snažil som sa tejto otázke vyhnúť ale nevadí. Hovorím si „Blúdi mi po rozume takže sem patrí!“ 😀 Pracuješ pre rovnaké kníhkupectvo, pre ktoré som robil aj ja. Pre mňa to boli kúzelné časy. Dali mi toho mnoho. Od skúseností po to najcennejšie- nové priateľstvá. Terez, ako si užívaš túto prácu?

Táto práca si ma našla. Aby som to lepšie vysvetlila. Našla si ma v tom zmysle, že som ju cielene nehľadala, ale bolo to, ako by ma hľadala ona. Prácu v kníhkupectve milujem nielen preto, že milujem knihy, ale aj preto, že vďaka nej som v neustálom kontakte s ľuďmi. Nie všetci sú nám sympatickí, a nie všetci sú aj milí, ale vždy prevažujú situácie, kedy jednoducho milujem odporúčať knihy, rozprávať sa so zákazníkmi, preniesť na nich moje nadšenie z kníh, je to obohacujúce z každej stránky. Som vďačná za túto prácu..

Tiež od teba viem, že sa vaše kníhkupectvo nachádza v historickej budove a nebudem to tajiť, teším sa na to, keď ju jedného dňa navštívim lebo budovy majú svoj príbeh rovnako ako ľudia. Ďakujem ti za možnosť aspoň trochu nahliadnuť dnu 😊.




 

Skočíme trochu na vážnejšiu nôtu. Ale len na chvíľu. Nemusíš sa báť, a ani vy milí čitatelia. Naozaj len na skok. Predpokladám, že sme všetci ľudia a minimálne pár z nás si už povedalo „Keby môžem vrátiť čas...“ alebo „Toto by som spravil inak...“ Nie je na tom nič zlé. Občas spravíme niečo, čo nás v budúcnosti privedie k týmto slovám. Vyvíjame sa, naberamé nové skúsenosti a to je skvelé. Ak si to už povedal niekto z nás, nie je na tom nič zlé. Ja sa priznám- vyslovil som ich. Nie je na tom nič zlé a nemáme sa za čo hanbiť lebo všetky doterajšie rozhodnutia nás dostali tam, kde sme a to, že sme si to povedali znamená, že sme pochopili, že sa to dá spraviť aj lepšie- čiže sme sa posunuli. To je úžasné a môžeme byť na seba hrdí. Právom. Klobúk dole. Ja na vás hrdý som.

Ale aby som sa vrátil k otázke, ktorú ti chcem položiť, Terez, môžeš si vybrať len jednu možnosť: chcela by si sa vedieť vracať do minulosti a späť alebo do budúcnosti a späť do súčasnosti?

Všetci by sme sa aspoň raz chceli vrátiť do detstva. Lebo veď byť deťmi je tá najkrajšia vec. Ale vrátiť sa do minulosti, a môcť zmeniť niečo z toho, čo sa už stalo, alebo zmeniť niektoré naše rozhodnutia by som asi nechcela. Všetko je tak, ako má byť. Každý z nás niečo ľutuje, z niečoho sa teší, chce niečo dosiahnuť. Budúcnosť je to, čo by som možno chcela vedieť, ale nie vidieť.


Úplne prvý rozhovor v Dávidovinách je s Miškou a položil som jej túto istú otázku. Podľa mňa sa hodí ku každému milovníkovi kníh. Spomínaš si na prvú knihu, ktorá si získala tvoje srdce? 😊

Kniha, ktorá si získala moje srdce? Z detstva je to Anna zo Zeleného domu. Moje „dospelé“srdce si získala kniha Veľké maličkosti od Jodi Picoult.


Mám rád knižný svet. Teší ma, že stále existuje a že som sa mýlil, keď som pri dospievaní vyslovil niečo v zmysle, že už nikto nečíta... Paradoxne som sa o niekoľko rokov neskôr rozhodol vydať knihu 😀 áno, mám radosť z toho, že som sa mýlil. Je to možno zvláštne ale je to pravda. Mýlil som sa a som rád 😀 nie, že stále existuje ale dokonca sa neustále rozvíja. Je to úžasné. Píšem to preto, lebo síce mám knižný svet rád, tento rozhovor nie je o ňom ale o tebe Teri. Som si istý, že máš celé more snov. Prezradíš nám čo plánuješ v najbližšej budúcnosti?

Samozrejme ma zaujímajú aj „dlhodobé plány“ ale nerád používam toto slovné spojenie preto ho radšej zabudnime. Akoby som ho nenapísal. Lebo keď niečo považujeme za dlhodobé, tak to bude naozaj na dlhý beh a možno len preto, lebo sme sa tak nastavili. Možno by sa do toho cieľa dalo prísť oveľa rýchlejšie keby že si nevsugerujeme, že to má byť „dlhodobé“. Ale znova som trochu odbočil. Ja sa tie rozhovory asi nikdy nenaučím viesť! 😂

Môj sen do budúcna je ešte veľa cestovať, budúci rok by som sa chcela vybrať do Škótska. A možno to bude znieť ako klišé, ale môj dlhodobý plán je založiť si rodinu.  


 „Dospelé srdce“ páči sa mi ako si to napísala 😊 Terez, náš rozhovor je prvý, ktorý vychádza takto krátko pred Štedrým dňom a ja som sa neubránil tomu, aby sme o nich pred záverom nepovedali... Prepáč- nenapísali aspoň pár slov pretože mám toto obdobie veľmi rád a nepochybujem o tom, že veľa našich čitateľov so mnou zdieľa túto radosť.

O čom sú pre teba Vianoce?

Vianoce sú pre mňa tým najkrajším časom byť s najbližšími. Vianoce sú o rodinnej pohode a sviatočnej atmosfére.


Ako sa pripravuješ na tieto nádherné sviatky?

Na Vianoce ako v každej domácnosti tak aj u nás sa vypeká viac ako počas roka, na Štedrý deň ozdobíme stromček.


Vianoce sú úzko späté s tradíciami. Aké sú tie vaše?

U nás sa tradične na Štedrý deň postí od rána, teda jeme len striedmo na raňajky, aby sme zvládli bohatú štedrovečernú večeru. Po večeri samozrejme na rad prídu darčeky a polnočná omša.


Máš rada domov plný dekorácii alebo sa ti viac páči decentná výzdoba?

Mám rada, keď to v dome vonia aj pred Vianocami aj počas nich. Aj dekorácie sú veľmi príjemná súčasť, ale nie v prehnanej miere. Takže ja som skôr za decentnú výzdobu pôsobiacu hrejivým dojmom.


Bez čoho si nedokážeš predstaviť Vianoce?

Vianoce si neviem predstaviť bez svojej rodiny a typického vianočného jedla. Som za tradičné Vianoce.


Aký je tvoj obľúbený film, ktorý neodmysliteľne patrí k týmto rozprávkovým dňom?

Obľúbený vianočný film: Asi Perinbaba (aj keď to je rozprávka) a Sám doma 😊.


Zaujímavý výber 😊. Nezastaviteľne sa rútime ku koncu rozhovoru ale zaujíma ma, Terez, ktorému koláčiku nevieš povedať nie?

Šuhajdam 😊 neviem povedať nie, tie obľubujem.


Naozaj je to tu. Prišli sme spoločne až k záveru rozhovoru: Poslednému rozhovoru v roku 2020. Bol to bláznivý rok. Niečo si vzal, niečo naopak dal. Máme ďalšie nové skúsenosti. Skúsenosti, ktoré ponúka len život. Preto, keď budeme hľadať dôvody pre vďačnosť a budeme v akejsi hmle kvôli ktorej sa nám bude zdať, že žiaden nevidíme, spomeňme si, že žijeme. Chráňme si to, čo máme najvácnejšie. Keď sa rok 2021 unormálni, nezabudnime na to, že len spoločne ustojíme naozaj všetko. Spoločne to zvládneme. Nezabudnime na to.

Všetkým vám z celého srdca ďakujem. Ďakujem, že ste mi dovolili byť s vami, aj keď len cez písmenká. Ďakujem za vašu podporu, či už kúpou mojich kníh, čím mi veľmi pomáhate a nezabudnem vám to, alebo ste podporili Dávidoviny tým, že sme sa tu "vídali". Dokazujete mi, že to, čo robím naozaj svoj význam má a ja si vás z celého srdca vážim. Ďakujem, že ste boli so mnou a dovolili mi aby som ja bol s vami. Vždy som k vám chcel byť úprimný tak vedzte, prosím, že ste skvelí. Nie je to mnou len často opakovaná fráza. Ste skvelí. Ste výnimoční, ste tvorcovia. V Dávidovinách sa stretneme najbližšie niekedy v novom roku, ktorý je už za rohom, čiže čoskoro 😊

Ako som už spomenul: Ste tvorcovia. Každý koniec je nový začiatok. Vytvorili sme prekrásny príbeh, ďakujem za priazeň, ktorú ste mi venovali. Poďme spoločne tvoriť nový príbeh. Alebo vie čo? Poďme ich spoločne vytvoriť aj oveľa viac. Čo vy na to? 😊

Spoločne s Terez vám želáme nádherné Vianoce a šťastný Nový rok😊




Terez ďakujem ti, že si súhlasila stať neodmysliteľnou súčasťou nášho rozhovoru. Záver je tvoj. Len tvoj. Čokoľvek chceš odkázať našim čitateľom, nech sa ti páči 😊

Na záver ti chcem veľmi pekne poďakovať za príležitosť viesť môj úplne prvý /virtuálny/ rozhovor s Tebou v Dávidovinách. Bolo pre mňa cťou a potešením odpovedať na otázky (aj ohľadom kníh).

Nakoniec už len dodám: Buďme k sebe dobrí, a užívajme si každý moment života. Šírme lásku ku knihám.













autor

Dávid Matuš


instagram

@davidmatus_

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Interview s @alwe_brh

Interview s @mattias.art_tattoostudio

Interview s @deal.with.nature_romi.elischer