Dávidoviny

  Priatelia, mám obrovskú radosť z toho, že máme možnosť sa v Dávidovinách znova vidieť. Aj v roku 2021 rozhovory pokračujú. Síce neviem čo nás všetko čaká ale verím tomu, že to bude niečo veľkolepé. Verím, že tento rok bude skvelý. Nech sa deje čokoľvek, nedovoľme aby nám blúdilo mysľou len to zlé. Nedovoľme si každý deň tápať vo vlastných myšlienkách. Tento rok nezasejeme do našich myslí toľko zlého. Viete prečo? Lebo nech sa deje čokoľvek, spolu to zvládneme. Dávidoviny vznikli v zime 2019 a vznikli kvôli vám. Kvôli ľuďom, ktorí sa chcú odreagovať, usmievať... Možno povzbudiť. Dávidoviny sú o vás. Dávidoviny ste vy. Dodávate mi energiu a vieru, že to, čo robím svoj význam má a za to vám chcem poďakovať hneď v úvode. Nechcem čakať na záver ale nevylučujem možnosť, že nájdete poďakovanie aj tam pretože si vás vážim a želám vám všetko dobré v novom roku. Pamätajte, že láska, smiech a iskra v očiach sú tri najvzácnejšie koreniny žitia. Vďaka ním má život tak úžasnú chuť. Poďme ho s...

  terez_cita je meno, ktoré je známe ak nie každému knižnému milovníkovi na instagrame, tak určite minimálne jej väčšine 😀 máme toho dosť pred sebou preto sa v úvode nechcem priveľmi rozpisovať. Priatelia, keď vás o Terez bude čokoľvek zaujímať, čo som sa nespýtal, skúste mi napísať a určite, ak Terez odpovie, odpoveď nájdete v úvode najbližšieho rozhovoru 😊 Začneme možno s náročnou otázkou ale som si istý, že je stvorená pre teba. Ako by si opísala knihy? Ale žiadne konkrétne diela. Proste knihy. 😊 Knihy sú zrkadlom duše, knihy majú moc človeka rozosmiať, ale i rozplakať. Sú únikom z reality, ale i odrazom ľudských vlastností. Knihy nám pomáhajú rásť, častokrát nám otvoria oči. V knihách je možné všetko. Nie je žiadnym tajomstvom, že je čítanie všité do tvojho srdca. Zaujíma ma tvoj rekord. Aký je najvyšší počet kníh, ktorý si prečítala za rok? .Za rok prečítam v priemere okolo 70 kníh. Môj rekord je asi tento rok, aktuálne čítam 77. knihu a do konca roka ich ešte určite...

  Lívia Hlavačková, autorka kníh a držiteľka titulu Lady Řádu fantasy a nositeľka meča. K titulu sa určite ešte vrátime. Rád by som začal od začiatku, potom možno skočím do súčasnosti a neskôr do jadra medzi alebo pôjdeme pekne postupne. Tak ako zatiaľ žiadny rozhovor, ani tento nie je nalinajkovaný takže som tiež zvedavý na výsledok. To, čím som si istý, že to bude veľmi zaujímavé. Lívia, už od detstva si sa chcela stať spisovateľkou? Odpoveď zatiaľ rovnako ako naši čitatelia nepoznám, preto svoju otázku doplním. V prípade, že nie, kedy u teba nastal ten zlom, kedy si si povedala „Rada by som sa ňou stala!“? Od detstva som si rada vymýšľala príbehy. Najlepšie sa mi vymýšľali, keď som sa schovala za posteľ v rodičovskej spálni, a tam som ich rozprávala sama sebe, bábikám alebo bratovým autíčkam celé hodiny. Neskôr som niektoré svoje príbehy začala písať, no vždy len tak sporadicky. Pár rokov som písala a potom zasa nie. Nikdy som však nemala ambíciu „stať sa spisovat...

  Dominik Vančo je môj exspolužiak zo základnej školy, človek, ktorý sa nenechal zastaviť na ceste za svojimi cieľmi, ale pre mňa to je hlavne priateľ. Priateľ za ktorého som vďačný. Už na základnej bol rozhodnutý ísť na vysokú školu, kvôli čomu bral štúdium vážne, ale vždy si našiel čas na plnenie svojho ďalšieho sna. Chcel sa stať karatistom. Ním bol už v časoch, kedy sme spolu sedeli v triede za drevenou lavicou. Dominika obdivujem pretože sa stále posúval vpred. Mal som to šťastie vidieť v jeho očiach také úžasné nadšen ie, vždy keď hovoril o svojich cieľoch, že som ani na moment nepomyslel na to, že by sa mohlo stať niečo, čo by mu bránilo v ďalších krokoch na jeho ceste. Prešli roky a dnes študuje na škole, kde študovať chcel a vďaka karate sa dostal aj za hranice nášho malebného Slovenska. Toto bol úvod, ktorý som napísal už dávno a je neaktuálny. Čo sa zmenilo? Dominik už doštudoval. Gratulujem mu. Starý úvod som si ponechal lebo sa vám chcem s niečím priznať. ...

  Priatelia, už je to rok. Dávidoviny sú tu s nami už rok a ja cítim, že je najvyšší čas priznať sa. Priznávam, že som vďačný za to, že vznikli a som vďačný vám. Nepýtajte sa ma za čo lebo mojou odpoveďou by vždy bolo "Za veľa". 😊 Vítam tu Maťa. Som vďačný aj za to, že ho poznám. Maťo je prvý človek komu som o Dávidovinách povedal. Teda... povedal som mu o tom, že chcem skúsiť robiť rozhovory s ľuďmi. Všetci sme jedineční preto viem, že každý rozhovor bude rovnako výnimočný. Nebol som si istý, ako majú vyzerať. Bola to len malinká predstava. Maťo navrhol blog a povedal "Choď do toho." "Skús to!" Tak som skúsil a dnes je to už rok. Bláznivé. Skutočne je bláznivé ako to ubehlo a že ste im venovali svoju priazeň. Ste skvelí 😊 Martin, založil si Knižný smäd. Je to kúzelné miesto nie len o knihách. V mojich očiach je to naozajstné kúzelné miesto, nepreháňam, lebo si pamätám ako si mi spomínal, že by si sa chcel venovať knižnému blogu. Odkedy ťa poznám, vždy ť...

  Stanislav bez pochýb patrí medzi najaktívnejších ľudí, ktorých poznám. Ako to myslím sa dozviete za chvíľu: len o pár riadkov nižšie. Po tomto rozhovore sa určite nechystá prestať a preto si dovolím jednu informáciu: stále prijíma nové rukopisy. Ja síce nemôžem sľúbiť, že prejde každý rukopis ale nikdy to nevzdávajte. Keď tento článok číta niekto, kto premýšľa nad vydaním Ebooku- svojej vlastnej knihy tak neváhajte a skúste sa Stanovi ozvať. Pridávam sem pre vás  kontakt Pamätám si ako sa ma niektorí ľudia snažili odradiť od vydania knihy a našťastie sa im to nepodarilo. Nedovoľte nikomu, aby vás znechutil. Keď máte sen, nepustite sa ho. Keď je tým snom vlastná knižka, skúste to. Prečo? Pretože sny sa plnia :) Stano, na úvod sa nám predstav vlastnými slovami. V rozhovoroch pred našim som vždy os obnosť nejakým spôsobom uviedol. Aspoň pár slovami. Teraz by som to rád obzvláštnil. Ja o tebe viem niečo, čo nevieš ani ty, tak to prezradím. Si jeden z najaktívnejších ľudí ktorých...